Milan, pred pár týždňami si skončil cyklokrosovú sezónu, v ktorejsi dosahoval výborné výsledky doma i vo svete. Ako sa na ňu dívaš užs odstupom času?
Tak jednoznačne to bola jednaz mojich najlepších sezón., ktorú som vlastne mal. Na svetových pohárochsom jazdil okolo 20.-teho miesta, na medzinárodných pretekoch v Nemeckua Belgicku do desiateho miesta a v Španielsku som si dokoncavybojoval bronz.. Myslím, že mi pomohlahlavne cesta, ktorú som jazdil minulýrok. Pri minulých sezónach som jazdil hlavne horské bicykle a vtedy mi chýbalarýchlosť. Predsalen preteky a aj tréningy na ceste sú omnoho rýchlejšie,a hlavne rýchlosť je v cyklokrose dosť dôležitá.
Väčšina cyklistov dáva prednosť zimnej príprave pred cyklokrosom. Mnohíuprednostňujú bežky alebo beh. Mal si vôbec čas na bežky, alebo si medzisezónami len oddychoval a naberal novú silu?
Dá sa povedať, že som mal aktívnevoľno. Mesiac a pol som jazdil na bežkách a dokonca som aj absolvovalnejaké preteky. Skúsil som si aj bielu stopu, kde som dobehol na deviatommieste. Z bežiek som sa hneď presunul na tímové sústredenie do Chorvátska, kde sme opäť začali najazďovať nové kilometre.
Takže si opäť nabehol do novej sezóny, ktorá je však o niečorozdielna . Aký je u teba rozdiel v príprave pred týmito odlišnýmisezónami?
Najväčší rozdiel je v dĺžkepretekov, preto sa aj odlišne pripravujem na jednotlivé disciplíny. Základom všetkého jevšak cesta, na ktorej je potrebné mať najazdené určité množstvo kilometrov.Podľa mňa je však najdôležitejšie stále pretekať a nestratiť kontakt sosúpermi. Človek môže trénovať koľko chce, no tvrdé preteky v kvalitnejkonkurencii mu nenahradí nič.
Väčšina cyklistov tvrdí, že sa pri individuálnom tréningu strácarýchlosť. Ako je to u teba, trénuješ sám alebo uprednostňuješ jazduv skupine?
Občas trénujem vo dvojicis Paľom Polievkom, no prevažne trénujem sám. Keď totiž trénujem sám, jazdímpodľa svojej potreby, či už rýchlejším alebo pomalším tempom. Najčastejšietrénujem podľa pocitov, a tie potom ovplyvňujú nielen dĺžku, ale ajkvalitu tréningu. Pri skupinovom tréningu zvykneme polovicu ,,prekecať“a tréning už nie je taký kvalitný, ako by mal byť. V skupine všakjazdím rád, a preto vždy, keď mámvoľno zvyknem jazdiť s prievidzskými cyklistami.
Novú sezónu si rozbehol v rakúskom Langenloise, kde siv silnej konkurencii skončil na peknom deviatom mieste. Ako hodnotíš tietopreteky?
Na týchto pretekoch štartovalo140 pretekárov z Poľska, Česka, Maďarska a Rakúska a víťazom sastal vedúci pretekár svetového rebríčka . S výsledkom som spokojný, aj keď tomohlo dopadnúť o niečo lepšie. Takmer celý pretek som jazdil s českýmpretekárom Boudným na šiestej pozícii,no v záverečnom kopci sa na nás dotiahli ďalší traja pretekári a dvaja maešte predbehli.
Do novej sezóny nastupuješ s určitými cieľmi a očakávaniami.Aké sú tvoje tohtoročné ciele a na ktorú disciplínu sa chceš najviaczamerať?
Predovšetkým by som sa chcelzamerať na horské bicykle a absolvovať množstvo medzinárodných pretekov.Tento rok sa chceme s mojím tímovým kolegom Michalom Plesníkoma ďalšími mladými pretekármi z Bratislavy pokúsiť vyjazdiť olympiáduv Pekingu. Novodobé pravidlá pre vyjazdenie miesta na OH sú totiž o niečoťažšie ako minulé olympiády. Kým na OH do Atén mohol zbierať body ajjednotlivec z krajiny, v súčasnosti sa už sčítavajú body prvých trochpretekárov, ktorí sa nachádzajú do tretej stovky svetového rebríčka.Predovšetkým by som chcel štartovať na pretekoch v Maďarsku, Česku, Poľskua Rakúsku. Tiež by som rád pretekal na svetových pohároch v Belgickua Nemecku. Minulý rok mi však veľmi pomohli aj cestné preteky, a pretoby som chcel absolvovať tradičné cestné preteky v Kláštore pod Znievom a etapovépreteky Okolo Slovenska.
Máte už aj stanovené pravidlá, podľa ktorých sa v prípade účastina OH bude rozhodovať o tom, kto sa ich zúčastní?
Na ničom sme sa ešte nedohodli,ale myslím, že najspravodlivejšia by bola celková pozícia v svetovomrebríčku UCI. Podľa mňa je potrebné vychádzať zo stabilných výsledkova nie z jedného preteku. Veľakrát sa totiž rozhoduje hlavne podľaumiestnenia jednotlivých pretekárov na Majstrovstvách Slovenska.
Minulý rok si skončil na pretekoch Okolo Slovenska na peknom 22.mieste,pričom na víťaza si stratil menej ako 2 minúty...
Bol som veľmi spokojnýs výsledkom, pretože to bolo dobré umiestnenie v silnej konkurencii. V najdlhšejetape som trochu zaváhal a v poslednom kopci som stratil na vedúcichskoro dve minúty. Myslím, že hlavne to rozhodlo o celkom preteku.O tom však šport je, stačí jedno zaváhanie a už je rozhodnuté. Cestama však moc neláka, považujem ju len akodoplnok prípravy. Horská cyklistika a cyklokros mi viac prirástli k srdcu.V tíme Železiarní Podbrezová som zostal aj vďaka tomu, že mi dovolilijazdiť horské preteky a umožnili mi pokus o vyjazdenie OH. Keby som túto možnosť nemal, prijal by somponuku od českého tímu Merida.
Na Slovensku patríš k jednému z najlepších cyklistov. Myslíš,že máme u nás dostatok mladých , ktorí ti môžu čoskoro konkurovať?
Konkurencia jednoznačne nespí aniu nás. Mladší sa stále zlepšujú a doťahujú. Môže nastať deň, ktorý miúplne pretek nesadne a ja skončímv poli porazených. Za svojho najväčšieho súpera považujem Maroša Kováča.Jazdíme presne tie isté disciplíny, až na rozdiel, že ja sa viac špecializujemna ,,horáky“ a on na ,,cestu“. Naháňame sa už pomerne dlho niekoľko sezóna obaja máme pomerne vyrovnané výsledky.
Preteky však neprinášajú len výhry a radosti, ale aj sklamaniaa prehry. Kto je pre teba najväčšou oporou pri pretekoch?
Tak určite všetci dobrí ľudianaokolo, ktorí mi držia palce, veria mi a pomáhajú. Najväčšou oporoumi však je priateľka, ktorá ma vždy podrží a počas preteku aj občerstvuje. Už viem, čomôžem od nej čakať a taktiež viem, že pri občerstvovaní sa môžem na ňustopercentne spoľahnúť. Vždy sa so mnou teší z môjho víťazstva a dokáže ma tiež podporiť, keď sa mipretek nevydarí podľa mojich predstáv.